15.03.2019
Umiestnenie: 2,5 km južne od obce, za riekou Olšavou sa nachádzajú základy sakrálnej stredovekej pamiatky. Ide o kostolík z 13. storočia. Z objektu sa zachovali takmer 1 m vysoké múry s fragmentami omietok, kamenná oltárna menza a torzá tehlových dlážok. Podľa pôdorysu ide o ranogotický stredoveký kostolík.
GPS súradnice: N48° 36´ 39´´, E21° 22´ 36´´
Archeologický výskum v rokoch 1996 a 1997 odhalil zvyšky kamennej architektúry kostola a hrobov prikostolného cintorína. Podľa ľudovej tradície sa neďaleko od obce, na mieste zvanom Koscelek, mali nachádzať zvyšky kostola. Po terénnej obhliadke a následnom výskume, sa pravdivosť tejto informácie potvrdila. Skúmaná lokalita niesla náznaky terénnych reliktov po zaniknutej architektúre. Už v prvej sezóne výskumu bolo možné pôdorys sakrálnej stavby spoľahlivo rekonštruovať vzhľadom na pomerne dobre zachované základy. Stavba má klasickú orientáciu východ - západ, avšak s výraznou odchýlkou od základnej osi smerom na juh. Touto odchýlkou sa stavitelia kedysi zrejme prispôsobili terénu. Vonkajšie rozmery kostola sú 14,5 x 8,5 m. Východný uzáver tvorila pravouhlá apsida s vnútornou svetlosťou 3,8 m a s vonkajšími rozmermi 5,5 x 5 m. Vchod bol široký 160 cm a bol situovaný na západnú stranu. Počas výskumu bol odkrytý aj starší južný vstup do kostola, ktorý bol neskôr zamurovaný. V priestore presbytéria sa odkryli základy oltárnej menzy, ktoré pozostávali z veľkých kameňov kladených na sucho. K apside bola neskôr pristavaná sakristia s rozmermi 5 x 4,5 m. Dlážka kostola bola tehlová. V lodi kostola sa našli, okrem nesúvislej deštrukcie tejto dlážky, aj jej zachované fragmenty. Najlepšie sa táto dlážka zachovala v priestore sakristie.
Po skončení výskumu kostola archeológovia prikročili k jeho rekonštrukcii a konzervácii. Chýbajúce časti muriva doplnili s použitím pôvodného kameňa zo sute, ktorý pre tento účel odkladali. Zrekonštruovali aj oltárnu menzu s použitím masívnej kamennej platne, nájdenej pri výskume v exteriéri kostola.
Odkryté hroby cintorína sa rozprestierali na južnej a čiastočne na juhovýchodnej strane sakrálnej stavby. Už počas výskumu bolo zrejmé, že odkryté hroby nepatria k najstarším hrobom prikostolného cintorína. Staršie hroby boli pravdepodobne zničené neskorším pochovávaním.
Kostol patril zaniknutej dedine, ktorá sa rozkladala v bezprostrednej blízkosti sakrálnej stavby na brehu rieky Olšava. Prečo a kedy táto dedina zanikla, sa zatiaľ s určitosťou nezistilo. Mohla zaniknúť v súvislosti s vojenskými akciami bratríckych vojsk, keďže existuje záznam o plienení a obsadení premonštrátskeho prepošstva v Nižnej Myšli Jiskrovým vojskom v roku 1458. Obyvatelia sa po vyplienení dediny a kostola pravdepodobne presťahovali do susedných dedín Nižná a Vyšná Myšľa. Výskum sa ale mohol oprieť len o skromné písomné pramene, ktoré ale nespomínajú skúmaný kostol ani zaniknutú dedinu. V pápežských desiatkoch z roku 1332 – 1337 sa nespomína farnosť, ku ktorej by mal patriť zaniknutý kostol.
Datovanie kostola sa opiera jednak o skromný materiál z výskumu, ale hlavne o datovanie obdobného pôdorysného stvárnenia stojacich a zaniknutých kostolov v najbližšom okolí. Vznik stavby možno rámcovo určiť do druhej polovice 13. stor. a následné stavebné úpravy do prvej polovice 14. storočia. Preskúmané hroby sa datovali na základe hrobových nálezov do 16. – 18. storočia.
(Informácie citované z brožúry Abovské chodníčky: Príroda, história, kultúra od kolektívu autorov Szabó Štefan, Szabóová Silvia, Šuchta Jozef z r. 2002, ISBN: 80-88922-51-8).
Každoročne v júli sa v lokalite Koscelka koná sv. omša na sviatok sv. Márie Magdalény. Aj keď sa nezachovala žiadna historická listina, ktorá by dokumentovala, aké patrocínium mal kostol. Iba na základe novších prameňov sa predpokladá, že bol zasvätený Márii Magdaléne. Miesto navštevujú počas celého roka nielen obyvatelia z obcí Vyšná Myšľa a Nižná Myšľa a z ďalších obcí mikroregiónu Hornád, ale aj návštevníci a turisti, nakoľko lokalita Koscelka sa nachádza v lesnom prostredí pri chodníku, ktorý je súčasťou Náučného chodníka Horný Abov.
Obec Vyšná Myšľa ako aj dobrovoľníci z občianskeho združenia Sasanka dbajú o zachovanie miesta, ktoré dýcha históriou a pokojom. Starajú sa o okolie kostolíka. Záleží nám na zachovaní tohto miesta pre budúce generácie. Aj spomínaný archeologicko-architektonický výskum uskutočnený v rokoch 1996 – 1998 sú toho dôkazom. Výskum realizoval Archeologický ústav SAV s podporou Collegium Myssle, o. z. v spolupráci s obecnými úradmi vo Vyšnej Myšli, v Nižnej Myšli a v Ždani.
